Tourist Guide

Zdravím všetkých,

je sobota večer a môj "naozajstný" program v Kanade začína až zajtra, odštartuje to party pre International studentov, na ktorej samozrejme nesmiem chýbať ;). Snažil som sa sledovať televízor, či robiť niečo iné neužitočné, keďže je predsa víkend, ale zistil som, že telka je tu rovanko stupídna a po seriáli o supermanovi a pol hodinke amerického futbalu, ktorý pravdepodobne spočíva v čo najväčšej kope ľudí na jednom hráčovi som sa rozhodol, že spravím niečo užitočné pre svet :) a tu je výsledok ...

Už asi dva dni mi v hlave vŕta myšlienka, ktorú vyslovil vedúci Inernetional Student Office (škoda, že si nepamätám jeho meno). Veta, o ktorej hovorím zaznela pri jeho demonštrácií pocitov zahraničných študentov pri pobyte v zahraničí. Znela:"Veci sú tu inak ... ale práve preto sme tu.". Skúsim objasniť :).

Máme štyri fázy pocitov a to
1. nadšenú -- po prílete, nálada postupne klesá
2. smutnú -- začína školský roka a vy ste nervózny, nemáte čas a všetko vás začína hnevať
3. na zabitie -- všetko je v plnom prúde a v hlave vám vŕtajú myšlienky, ako: Čo tu vlastne robím? V mojej krajine by sa to nikdy nestalo! Kašlem na to, idem domov. Ľudia sú tu taký .... (množstvo slov). Všetko je tu iné .... a ďalej už poznáte.
4. neskutočná radosť -- tesne pred odletom domov

Nebudem komentovať jednotlivé fázy. Je to do veľkej miery individuálne a väčšina z nás o tom vie svoje, avšak v jednom má pravdu, väčšina international študentov je tu práve preto (a ja nie som výnimka), že je to tu iné a to "iné" chceme spoznať a môcť porovnať. Aj toto bude tak trošku cieľom dnešného článku, hoci jeho hlavnou náplňou je dozvedieť sa niečo o Kanade aj z iného, ako z môjho pohľadu. Nájdete tu zopár historických a geografických faktov (nielen a Montreali), z ktorých vás, pevne verím, niečo zaujme. (po opätovnom prečítaní tohoto príspevku som ho mal chuť ho premenovať na "Kanada a jej vlajka" :) a preto, keď zhodnotíte, že som sa ňou naozaj nechal uniesť, preskočte odsek :)).

Zaiste si všetci viete pred očami vybaviť vlajku Kanady, či už vlajúc niekde nad veľvyslanectvom, alebo na hokejových dresoch. Avšak, vedeli ste, že prvú vlajku kanady priniesol benátčan John Cabot, ktorý sa pod britskou zástavou plavil okolo kanadského pobrežia v roku 1947? Na vlajke sa nachádzal červený kríž, nazývaný St. George's Cross a bol v 15. storočí oficiálnou vlajkou vtedajšieho Britského kráľovstva.



Symboly, ktoré vidíte na modrej vlajke sú tzv. "fleur-de-lis" (štylizovaný kvet ľalie). Je to symbol Francúzskej suverenity v Kanade. Pochádza z roku 1534, keď sa francúzi úspešne pokúsili získať novú zem pre Francúzsko. Je to vlajka kráľovského francúzskeho námorníctva, "la Marine royale", používaná po roku 1674. Kvet ľalie predstavuje symbol istej dominancie.

Neskôr (1760) však opäť Kanadu získali Briti. Vlajka, ktorá sa na ňou rozprestrela tentokrát obsahovala dvojitý kríž a nazývala sa "Royal Union flag", alebo "Union Jack". Táto vlajka sa použivala na všetkých územiách Británie od Newfoundladského polostrova, až po Mexický záliv.

Neskôr po spojení Írska a Británie v r.1801 bol do vlajky k diagonálnemu krížu Sv. Patricka zapracovaný England's St. George's Cross a Scotland's Cross of St. Andrew. Táto vlajka sa používa dodnes v Británii a bola používaná pozdĺž celú britskú Severnú Ameriku. Vlajka bola ďalej dopĺňaná štítom, ktorého obsah sa priebežne menil. Nakoniec však v roku 1965 bola

ustanovená nová vlajka s javorovým listom (ktorú dúfam už netreba ukazovať :)). Kanada doteraz spadá pod Britskú kráľovnú a ak by ste si chceli náhodou vypočuť jej hymnu, nájdete ju tu (chcel by som vedieť, koľko bláznov to fakt skúsilo :)).

A prečo práve javorový list? Javorová šťava slúžila kanaďanom dávno pred príchodom Európanov. Cca v roku 1700 sa stal list národný symbolom a pozrite, prepacoval sa až na vlajku :).

Ak ste pozorne čítali, tak si určite pamätáte, že na vlajke z roku 1534 boli ľaliové listy. Vši

mnite si vlajku Qebecu (vpravo). Táto vlajka vlaje na množstve terás a balkónikov. Dozvedel so

m sa, že túto vlajku nepoužíva len Quebec, ale aj "jednotlivci, či skupinky" (nemám lepší názov a naozaj neviem, koľko ich je), ktorých snahou je vrátiť do Francúzska monarchiu. Okrem toho Quebec samotný je známy snahou odtrhnúť sa od anglickej, ba dokonca spod Kanadskej

nadvlády a vytvoriť na mape nový štát, Quebec :). Celkom ma to prekvapilo (to s tou monarchiou) a už sa teším, kedy stretnem nejakého postaršieho anglicky hovoriaceho Francúza a zistím, čo je na tom pravdy.

V Quebecu sa nachádza aj mesto, ktoré je druhé po Paríži vo svetovom rebríčku z hľadiska používania francúzštiny(podľa http://www.bonjourquebec.com/qc-en/villesmontreal0.html). Áno správne tušíte, je to Montreal :). Žije tu 3,4 milióna obyvateľov a keď sa hovorí o diverzite kultúr, tak Montreal by mohol slúžiť ako učebnicový príklad. Nečudo, veď dokonca bol založený francúzskymi usadlíkmi a jeho história tak siaha až do 17.storočia.

Najobľúbenejším dopravným prostriedkom v Montreali je doazista bicykel :). Ľudia na nich jazdia naozaj všade. V zime sa však kanaďania po centre prepravujú, pokiaľ to je možné, v podzemí. Pod samotným centrom Montrealu sa nachádza najväčsí podzemné mesto La ville souterraine, často označovaný ako indoor city, alebo ville intérieure . Dnes má oficiálne meno RÉSO, z fr. réseau čo v preklade znamená sieť tunelov. V jeho útrobách nájdete približne 32km, natiahnutých na 12km štvorcových, cca 60 obývaných a komerčných objektov, vrátane 80% všetkých kancelárských a 35% všetkých komerčných priestorov v Montreali. Nájdete tu všetko, aby ste sa ukryli pred zimou, obchody, hotely, banky, múzeá, vchod do univerzity (aj do mojej :)), metro, stanice osobných vlakov a dokonca vstup na Bell Centre hockey arénu! Ďenne ho využije až vyše 500 000 ľudí! Z čoho vyplýva, že ak tu vypukne chrípková epidémia, tak to musí stáť za to a ešte, že v zime sa zo mňa stane krtko. Na povrchu plánujem byť maximálne 5min, po stanicu metra. To ma ráno aspoň preberie :), a potom, šup do tunela.

Nebudem Vám dnes viac opisovať mesto a Kanadu. Verím, že faktov už máte plné zuby a pokiaľ ste ešte nezaspali(niekde pri fleur-de-lis) tak Vám poviem aj pár faktov o ľuďoch a pocitoch, ktoré som za posledné dni vypozoroval a zažil.

V tomto meste sa naozaj nebojím, nie je to tým, že by sa tu "hemžila" kopa policajtov, ani nejakým dozorom vyššej moci (mám na mysli úrady). Som schopný nechať svoju bundu v nákupnom košíku a opustiť ju na pár minút a viem, že sa jej nikto ani nedotkne. Musím uznať, že je to naozaj mentalitou ľudí. Ľudia samotní sú aj väčšinou strašne ústretoví a teraz nehovorím o predavačkach v obchode, ktoré ústretové byť musia. Veď uvážte, lístky na MHD tu majú len na zástávkach metra, v maličkých kioskoch a v autobuse sa nachádza automat, ktorý berie mince. Filip dnes mince nemal, tak ma vodič posadil s tým, že si lístok kúpim na najbližšej zastávke metra a môžem sa vrátiť. Hoci ma v tejto chvíli napadá(a že už je polnoc) len tento príklad, ale nie je to prvý krát, kedy tu ľudia proste vsadili na dôveru ... a to sa v Montreali vraj kradne viac ako v iných veľkých kanadských mestách. Teda chápem, že keď nechám na múriku notebook, tak tam asi o 2min nebude, ale inak, musím poklopať, nemám tu strach.

Mám niekde v hlave ešte veľkú hŕbu informácií, ktoré som chcel priniesť, ale po tom všetkom, čo som napísal mi akosi niekde v mozgu zapadli. Asi si na to dám môj dnešný najväčší objav PILSNER URQUELL a zvyšok prinesiem v neskorších článkoch. Aj keď už predpokladám skôr reportáže z výletov a párty :).

Portez-vous bien a užívajte si posledného slnka.