Montreal na prvý a druhý pohľad
O Montreali ...
Ahoj všetci, dnes po vyčerpávajúcom dni na Concordii a v slnečnom Montreali som sa rozhodol Vám trošku priblížiť moje pocity z tohto mesta o ubytovaní a v ďalšom článku aj niečo o Concordia University(ďalej CU), ako sa nám "international študentom" predstavila dnes.
Pred príchodom som čakal klasické americké mesto, so širokými ulicami, pre európana(a možno len pre mňa:)) až nepredstaviteľne slušnou premávkou, černochmi hrajúcimi basketbal na každom rohu a repujúcimi pri chôdzi, až buransky veľké červené džípy značky Ford, chlapov vo flanelových károvaných košeliach, ženské s obrovskými kuframi a McDonald balíčkom v rukách, strašiacou zimou za dvermi už od začiatku Augusta ... mal som takú, typickú, americkú, filmovú predstavu o Montreali a Kanade. Iste, niektoré z týchto "klišé" tu nájdete, ale ...
Na letisku na mňa čakal prvý úder európskej kultúry a to môj spolubývajúci, Nemec. Ako prvé otestoval, či naozaj viem aspoň slovko nemecky a podľa mňa, sa nevie doteraz dočkať, kedy si "pošprechtíme". Nedivím sa, je jediný nemecky hoviarici človek, ktorého som doposiaľ stretol (až na dve turistky v metre).
Cesta domov ani zďaleka nebola jednoduchá a jazda mi miestami pripomínala Paríž a miestami Prahu, len som čakal, kedy sa pri parkovaní niekto pokúsi to auto pred sebou potlačiť. Jediná slušnosť, ktorá v doprave v Montreali zostala zachovaná je, že chodec má prednosť. Inak, a to netvrdím len ja, je tu doprava mierne šialená. Druhou vecou, ktorá ma prekvapila, je množstvo Audi, BMW a Volkswagenov pohybujúcich sa po meste. Dokonca, je vraj lacnejšie kúpiť dovezené Audi tu, ako v Nemecku :) (možno to bude tým, že sa vyrabajú niekde v Ázii).
Ešte v lietadle som mohol pozorovať, že to Quebečania s tou francúzštinou (ak to tak môžem nazvať) naozaj myslia vážne. Ich Quebecoix, je vraj trošku odlišná od francúzštiny, ale podstatné je, že ju tu používa každý. Okrem školy, ktorá sa našťastie striktne drží angličtiny, sa francúzština používa všade. Montreal sa dá rozdeliť na dve časti, anglofónnu a frankofónnu. Ja bývam v tej frankofónnej :). Väčšina populácie ovláda oba jazyky a je možné sa pri najmenšom dorozumieť. Avšak, nápisy, reklamy, názvy obchodov, inštrukcie dopravného podniku a prvotný kontakt ... všetko je vo francúzštine. Najväčšie problémy robia ľudia, ktorý oba jazyky striedajú natoľko, že sa im občas pletú slovíčka. V tej chvíli netušíte, či zle počujete, či nepoznáte slovíčko, alebo o čo vlastne go. (napríklad predavačka kávy pri nákupnom centre Eeaton, či predavač bagiet na CU).
Ľudia sú tu naozaj rôznorodý a naozaj si nedovolím povedať, že by boli extrémne obézny. Prednášajúci na Orientation session bol taký vyrchtlí, že keby nevrhal tieň na plátno, tak si ho nevšimneme. Na druhej strane pani z centra pomoci bola tak zaujímavo "pri sebe" a dokriva, že som mal občas problémy sa sústrediť. Je však pravdou, že ľudia z Montrealu sú často prisťahovalci a mnoho z nich sa pravdepodobne narodilo vo Francúzsku, alebo tam minimálne má rodinu. Mimochodom, francúzsky nie sú nejako očarujúce, ale quebečanky zo severu ... toť iné kafé (len škoda, že nevedia anglicky).
Čo sa týka samotného mesta Montreal, musím uznať, je pekné a očarujúce, aj keď Praha, ako mesto, je naozaj krajšia, možno krajšia nie je to správne slovo, možno len nie je taká strohá a jednotvárna. Avšak, tento názor možno ešte zmením, možno som len zatiaľ neobjavil to správne čaro Montrealu :), no zatiaľ mám presne takýto pocit. Viac vám povedia fotky ... hneď, ako su kúpim foťák, sľubujem.
Toť z mojích postrehov zatiaľ vsio. Okamžite, ako sa nazbierajú ďalšie nové veci, hneď to tu zavesím :).
Zatiaľ čavte.
Pred príchodom som čakal klasické americké mesto, so širokými ulicami, pre európana(a možno len pre mňa:)) až nepredstaviteľne slušnou premávkou, černochmi hrajúcimi basketbal na každom rohu a repujúcimi pri chôdzi, až buransky veľké červené džípy značky Ford, chlapov vo flanelových károvaných košeliach, ženské s obrovskými kuframi a McDonald balíčkom v rukách, strašiacou zimou za dvermi už od začiatku Augusta ... mal som takú, typickú, americkú, filmovú predstavu o Montreali a Kanade. Iste, niektoré z týchto "klišé" tu nájdete, ale ...
Na letisku na mňa čakal prvý úder európskej kultúry a to môj spolubývajúci, Nemec. Ako prvé otestoval, či naozaj viem aspoň slovko nemecky a podľa mňa, sa nevie doteraz dočkať, kedy si "pošprechtíme". Nedivím sa, je jediný nemecky hoviarici človek, ktorého som doposiaľ stretol (až na dve turistky v metre).
Cesta domov ani zďaleka nebola jednoduchá a jazda mi miestami pripomínala Paríž a miestami Prahu, len som čakal, kedy sa pri parkovaní niekto pokúsi to auto pred sebou potlačiť. Jediná slušnosť, ktorá v doprave v Montreali zostala zachovaná je, že chodec má prednosť. Inak, a to netvrdím len ja, je tu doprava mierne šialená. Druhou vecou, ktorá ma prekvapila, je množstvo Audi, BMW a Volkswagenov pohybujúcich sa po meste. Dokonca, je vraj lacnejšie kúpiť dovezené Audi tu, ako v Nemecku :) (možno to bude tým, že sa vyrabajú niekde v Ázii).
Ešte v lietadle som mohol pozorovať, že to Quebečania s tou francúzštinou (ak to tak môžem nazvať) naozaj myslia vážne. Ich Quebecoix, je vraj trošku odlišná od francúzštiny, ale podstatné je, že ju tu používa každý. Okrem školy, ktorá sa našťastie striktne drží angličtiny, sa francúzština používa všade. Montreal sa dá rozdeliť na dve časti, anglofónnu a frankofónnu. Ja bývam v tej frankofónnej :). Väčšina populácie ovláda oba jazyky a je možné sa pri najmenšom dorozumieť. Avšak, nápisy, reklamy, názvy obchodov, inštrukcie dopravného podniku a prvotný kontakt ... všetko je vo francúzštine. Najväčšie problémy robia ľudia, ktorý oba jazyky striedajú natoľko, že sa im občas pletú slovíčka. V tej chvíli netušíte, či zle počujete, či nepoznáte slovíčko, alebo o čo vlastne go. (napríklad predavačka kávy pri nákupnom centre Eeaton, či predavač bagiet na CU).
Ľudia sú tu naozaj rôznorodý a naozaj si nedovolím povedať, že by boli extrémne obézny. Prednášajúci na Orientation session bol taký vyrchtlí, že keby nevrhal tieň na plátno, tak si ho nevšimneme. Na druhej strane pani z centra pomoci bola tak zaujímavo "pri sebe" a dokriva, že som mal občas problémy sa sústrediť. Je však pravdou, že ľudia z Montrealu sú často prisťahovalci a mnoho z nich sa pravdepodobne narodilo vo Francúzsku, alebo tam minimálne má rodinu. Mimochodom, francúzsky nie sú nejako očarujúce, ale quebečanky zo severu ... toť iné kafé (len škoda, že nevedia anglicky).
Čo sa týka samotného mesta Montreal, musím uznať, je pekné a očarujúce, aj keď Praha, ako mesto, je naozaj krajšia, možno krajšia nie je to správne slovo, možno len nie je taká strohá a jednotvárna. Avšak, tento názor možno ešte zmením, možno som len zatiaľ neobjavil to správne čaro Montrealu :), no zatiaľ mám presne takýto pocit. Viac vám povedia fotky ... hneď, ako su kúpim foťák, sľubujem.
Toť z mojích postrehov zatiaľ vsio. Okamžite, ako sa nazbierajú ďalšie nové veci, hneď to tu zavesím :).
Zatiaľ čavte.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára