BBQ, piknik, Tamtamy, Vďakyvzdanie ...

Ahojte všetci verní čitatelia,

po dlhom čase som sa rozhodol, že opäť spravím niečo "užitočné" a napíšem pár riadkov, ktoré Vám priblížia môj život tu. (Po viacerých kritikách si dokonca aj skontrolujem gramatiku ;))

Viem, že väčšina z Vás mi nebude veriť, ale stal sa tu zo mňa poctivý študent, ktorý sa zúčastňuje všetkých hodín a dokonca často sedí v knižnici. V tej ale asi šetria energiou a myslia na globálne oteplovanie (ako tu všetci) a kúriť začínajú až pri -10°C, tak som sa jej začal vyhýbať ;). Ale, aby som Vás až natolko nešokoval, tak sa žiadnym pártym nevyhýbam a dokonca sa jedna konala u nás doma.

Tento víkend bol asi posledným slnečným víkendom v Montreali nad 10°C (a dokonca predĺžený) a tak sme si ho poriadne užili. Niesol sa v znamení pohody a oddychu, čo v praxi znamená, že som otvoril učebnice až dnes poobede, vyspával do tretej poobede a nepracoval na žiadnom rozrobenom projekte. Po namáhovom týždni plnom rôznych projektov a zadaní (skoro ako domáca úloha) sa nám to výborne hodilo.

Víkend sme zahájili v piatok večer u mňa na BBQ párty. Zišlo sa u mňa asi 15 hladných ľudí s taškami preplnenými špekačkami a pivom a tak sme "nažhavili" gril a poriadne sa najedli. Môj sused ma asi z duše nenávidí, pretože pri rozrobovaní grilu sme sušičom na vlasy rozfúkali popol po celom jeho balkóne a on si chudák práve v ten večer vyvesil biele prádlo. No povedzte, kto to mal tušiť? Fotiek nie je veľa, ale niečo predsa len nájdete tu.

Keď som ráno vstal po dlhočiznom piatku a dvojhodinovom upratovaní bolo asi sedem večer, čo znamenalo, že sa musím pobrať na druhý koniec mesta k Francoisovi na tzv. preparty, aby sme sa potom všetci konsolidovane presunuli do "Cafe Campus", kde sa zatiaľ rozbiehala vynikajúca diskotéka. Asi si nikdy nezvyknem, že tieto diskotéky sú viac súťažou o miesto a najlepšiu lakťovku do chrbta, ale inak sa nemôžem na nič sťažovať ;).

Nakoľko sme boli po dvoch dňoch diskoték dostatočne vysilený, zvolili sme si volnejšiu nedeľu a vybrali sa na piknik do Parc de Mont Royal. Sledujúc každoročné tradičné tamtamovanie sa niekoľkými hipisákmi a tancovanie, ktoré v niektorých prípadoch skôr pripomínalo triašku (nebolo to až také hrozné ;)), ako pohyb do rytmu, sme sa napchávali ovocím a všetkým, čo sme skupinovo nazbierali. Miestami sa začali objavovať podivné ožraté individuá a tak som nakoniec stretol človeka, ktorý síce bol v Prahe, ale na slová "Slovak Republic" a "Czech Republic" mi oznámil, že Zagreb je krásne mesto ... Čo dodať? Fotečky

Večer sa konalo vďakyvzdanie, ktorého organizácia ma dostatočne sklamala a okrem voľna, v podobe štátneho sviatku, ma to inak vôbec neoslovilo. V každom prípade nejaká fotodokumentácia je k disozícii tu.

Na záver pripájam malé ponaučenie vo forme videa (od Lucie Marjelous). Tak na seba dávajte pozor a pekne sa mávajte. Ahoj.