Jarné prázdniny - zima, zima a ešte raz zima!

Nakoľko už nevládzem zírať na slajdy a po poslednom príspevku, venovanom špeciálnej príležitosti, cítim potrebu opäť ponoriť môj blog do ľúbozvučnej Slovenčiny, tak som sa rozhodol prispieť jedným z mojich cestovateľských zápiskov.

Pravdupovediac, v Montreale sa toho v poslednom čase veľa nedeje. Vonku je konštantne -15°C a keď to už vyzerá na teplo, tak začne pre istotu fúkať nejaké hrozné vetrisko. Samozrejme, Filip si nemohol nechať újsť takéto počasie a aby podráždil všetkých Európanov, beznádejne očakávajúcich sneh v ich končinách, sa vybral na hory do neďalekého Mont Tremblant. Po absolvovaní klasickej dopravnej zápchy v Montreale, ktorá mi vždy pripomína šoférovanie po Ríme, a po dvoch hodinkách na pomalých kanadských diaľniciach sme sa konečne dopravili na miesto určenia, Mont Tremblant National Park. Ako správny turisti sme sa hneď vybrali vyskúšať snežnice (verím, že tie veci, čo vyzerajú ako tenisové rakety a pripevňujú sa na nohy, sa tak volajú) a absolvovali výstup na jeden z kopcov v okolí. Cesta nás po chvíľke začala nudiť a tak sme sa zabávali chodením mimo cesty, kde bolo tak 1m snehu a stromy. Nemusím Vám asi hovoriť, že sme sa vrátili premočení ako myši. Nakoľko, v tejto vysoko kapitalistickej krajine a hlavne v lyžiarských strediskách je všetko okrem reštaurácií zatvorené po 4 hodine poobede, nezostávalo nám nič iné, ako vyskúšať jeden a jediný z miestnych podnikov. Bola to typická kanadská krčmička na rohu križovatky s country hudbou drásajúcou uši z reproduktorov a barmankov, ktorá v živote neopustila svoju dedinku. Aby to však nebolo také typické a jednoduché, oslovila ma jedna staršia pani, ktorá čakala na svojho muža, pokiaľ bol na toalete. Bol to poriadne opitý britsko-írsky párik ktorý sa vybral spoznať kanadskú zimu. A to najlepšie? Boli na svadobnej ceste! Pravdepodobne sa snažili si to nezapamätať. Mimochodom, ak sa niekedy budete baviť s Írom a nebudete chápať, kedy skončil vetu a začal novú, tak si z toho nič nerobte, Írština je totiž zakódovaná angličtina a myslím, že ani oni navzájom nechápu, o čom točia. Dokonca sa ten chlapík, ktorého meno zostalo zakódované v jednej z viet, učil Angličtinu v Írsku ako druhý jazyk! (aspoň to tvrdil)

Druhý deň sa Filip a company vybrali na bežky uprostred mojej polnoci, teda okolo 9tej ráno. Trate boli výborne pripravené a tak sme si užili deň blúdením po lese. Bolo to zaujímavé, stáť znovu na bežkách po tak dlhom čase a asi o 70$ lacnejšie, ako lyžovanie :). Večer nás čakal návrat domov a slalom medzi kanadskými vodičmi.

Posledné dni si stále viac a viac uvedomujem, že môj čas v Montreale sa kráti závratnou rýchlosťou a mne sa ešte vôbec nechce domov. Teším sa, že uvidím všetkých ľudí, ktorých som nevidel už skoro pol roka, no najradšej by som poletel na týždňovú návštevu Európy. Ale viac o tejto téme v mojom ďalšom prípsevku (hneď potom, ako spravím tú šialenosť zvanú syntaktický analyzér ...).

Zatiaľ sa mávajte dobre a ak máte čas a ešte ste tak nespravili, tak si kliknite na http://bgrekov.blogspot.com.

Čaffte!