Nuit Blanche (Biela noc)
Hneď na začiatok Vás chcem opäť upozorniť na Borisov blog. Tak si kliknite a pustite sa do čítania, skoro akoby o inom Svete. Stojí to za to!
V Montreali to už vyzeralo, že sa začína jar. Teplota stúpla na príjemných -5°C, už dlho nepadal sneh a slnko miestami príjemne hrialo na tvári. Začínal som pomaličky tešiť, že zo seba zhodím aspoň dve vrstvy oblečenia a nebudem trpieť neustálym zabúdaním rukavíc na skrini. Omyl! Kanadská zima je tohto roku síce teplá, ale aj tak dokáže prekvapiť. Nakoľko nám už nemohla nadeliť mráz, tak to vyriešila snehom a to peknou nádielkou. Obrázok je, okrem spomínaného snehu, pekným dôkazom, že sa občas oplatí zaplatiť za garáž.
A keďže Kanaďania si zjavne zimu užívajú, tak nemohli vymyslieť nič iné, ako prežiť celú noc vonku a ísť spať až po východe slnka! Samozrejme, nesedeli sme pred dverami barákov a nekecali so susedmi v príjemnom nočnom vetrisku (mimochodom, v noci tu je -20°C). Vybrali sme sa do centra, aby sme si užili Nuit Blanche, alebo Bielu noc v Montreale.
Pre tých, ktorí náhodou nevedia, tak ako som do včera nevedel ani ja :), Nuit Blanche je kultúrny festival, ktorý sa datuje od roku 2002 a prvý krát sa konal v Paríži. Nápad bol prevzatý z nemeckého festivalu, ktorý sa koná aj u nás a nazýva sa Múzejna Noc. Hoci názov francúzskeho a montrealského festivalu je rovnaký, koná sa pravdepodobne v rôznych obdobiach roka, v Paríži začiatkom Októbra a v Montreali v Marci.
7:45 sme všetci, ja a horda francúzov, vyrazili v ústrety Old Port-u, čo je historickým centrom Montrealu. Spoločne sme si pozreli ohňostroj, ktorý hodnú chvíľku búchal nad Montrealom a pobrali sa pozrieť si ghospel. Ak ste si niekedy, ako ja, mysleli, že ghospel spievajú výlučne černosi, tak mi dovoľte, aby som Vás vytrhol z tejto nevedomosti, speváci na pódiu boli definitívne bieli ako mlieko. Musím povedať, že ghospel mal niečo do seba. Nebojte sa, nepôjdem spievať, ani som dramaticky nezmenil svoj postoj k cirkvi, ale z tých ľudí na pódiu doslova sršala radosť z toho, čo robia. Vidieť ghospel v NYC je vraj väčší zážitok, tak možno sa k tomuto ešte v Máji vrátim.
Po koncerte sme sa vybrali ďalej preskúmavať nočné veľkomesto. Videli sme tam-tamy a hŕstku zvláštne sa natriasajúcich ľuďí, ktorý vyzerali viac ako uprostred epileptického záchvatu, než na tanečnom parkete. Moja francúzska skupinka sa rozhodla, že hudby a tancu ešte stále nebolo dosť a po ich 20 minútovej debate, čo je mimochodom asi typické pre francúzov, mi podali 30 sekundový vyčerpávajúci anglický preklad, že sa ide na break dance. Po tom, ako sa mi podarilo uchopiť kávu v Café Depot, sme sa dostavili do stanice metra, kde už čakalo množstvo "štýlovo" oblečených ľudí. Zaujali sme miesto priamo na ľavom boku pódia a čakali na začiatok. Kvôli organizačným problémom sme čakali asi 40min, tak sa nakoniec priestor zaplnil natoľko, že sme stáli telo na telo a pódium som sledoval cež štrbinku medzi dvoma hlavami predo mňou. Jedinou zaujímavou časťou Break Dance Party bol chlapík o barlách, ktorý zatancoval vynikajúce číslo.
Po 3 hodinne rannej už nebolo poriadne čo robiť. Dokonca ešte aj krčmy tu zatvárajú o 3:00, povinne, zo zákona. Chvíľku sme sa motali po meste, aby sme sa po štvrtej hodine zúčastnili obrovských raňajok v centre mesta. Pohľad na rad nás dostatočne odradil a radšej sme dve hodiny čakania vymenili za prechádzku smerom na autobus. Zrazy, jeden z členov skupinky, dostal hrozný nápad, postaviť snehuliaka. Bol to môj najrannejší snehuliak v živote. Vznikol presne o 6:30 ráno, miestneho času. Domov som sa dostavil o 8:00 ráno a po minulom vyčerpávajúcom týždni, som si doslova užil deň v posteli :).
Svedectvo prostredníctvom fotografíí nájadete, keď si kliknete na album nižšie. Tak
